Je tak smutné, keď sa žena necháva týrať a biť svojim partnerom a myslí si, že je to jej chyba a zlyhanie. Že si o to koledovala a obeťou je on, nie ona. Že on si zaslúži niečo lepšie ako ju a ona ho vlastne vyhrala v lotérii, pretože je ochotný s ňou aj naďalej ostať. Aj po tom, čo ju znova udrel. A že tie modriny, monokle, zlomeniny a ponižovanie sú zanedbateľnou súčasťou budovania ich vzťahu.

Keď muž bije ich dieťa a ona sa ho nezastane, pretože si myslí, že je to dobré na výchovu. Že je to správne a v každom prípade musí stáť pri mužovi, aj keď je to despotický tyran. Že nemá nárok namietať, zastať sa dieťaťa, pretože on najlepšie vie, ako to má vyzerať v domácnosti a ako sa má kto správať vo vzťahu, v živote a v rodine. Že toto je ten príklad otcovej tvrdej ruky.

Keď si myslí, že s nim musí vo všetkom súhlasiť, pretože ako žena nemá nárok prejaviť čo sa jej páči, alebo nepáči, lebo už má pocit, že to tak má byť. Tak veľmi je z toho vzťahu mimo, že berie ako samozrejmosť, keď môže rozprávať, namietať a mať vlastný názor len keď je k tomu vhodná chvíľa a keď má ON dobrú náladu.

Keď si myslí, že s nim musí ostať, pretože si už nebude schopná nájsť niekoho iného a samota, alebo neúplná rodina je pre ňu väčším strašiakom ako modriny a jazvy.

Keď nevie, že to je všetko zlé, nepripúšťa si to a netuší, že si zaslúži oveľa viac ako má a ako si myslí, že vôbec môže vo svojom živote mať a dosiahnuť. Pretože to nemá s čím porovnať. Mnohé z týchto žien totiž nikdy nezažili, aké to je tešiť sa na návrat domov, večerné uvoľnenie sa v posteli a prebúdzanie sa do dňa, v ktorom nebude musieť byť v strehu. Nezažili možnosť rovnej diskusie, prejavenia názoru, emócií a aká je dôležitá a príjemná neha, objatie, porozumenie a dôstojné zaobchádzanie.
Namiesto toho tú zrúdu v chlapskom tele obhajujú, že mal slabú chvíľku, skrat, alebo dôvod na násilie. V slabej chvíľke si ale v zdravom vzťahu dvaja ľudia spoločne poplačú v objatí, a nie že jeden stojí so zaťatými päsťami nad zbitým, plačúcim, trasúcim sa telom svojho partnera so slovami „Vidíš, k čomu si ma donútila?“

A obranovať ho, že mal ťažký deň, niečo mu nevyšlo, sklamalo ho, alebo naštvalo nie je na mieste. Žena, alebo deti nemôžu byť hromozvodom domácnosti. Nie sú to fackovací panáci, ku ktorým môže muž prísť a trieskať do nich ako do nábytku. A väčsinou sú to chlapi, ktorí keď dostanú niekde v krčme po nose, tak plačú, sťažujú sa, alebo volajú políciu, lebo sa cítia ukrivdení. Zrazu je násilie zlá vec.

Ale existujú aj prípady, kedy žena ostane s tyranom, násilníkom a grázlom preto, lebo jej dáva na verejnosti pocit bezpečia; je ochotná to s nim vydržať kvôli majetku, peniazom, darčekom, postaveniu; alebo sa hanbí, že ju priatelia a rodina odsúdia, keď si dovolí o tomto probléme otvorene hovoriť a priznať sa, že doma zažíva peklo. Na úkor zvráteného tvrdenia, že „láska je slepá“.

A úplne najabsurdnejšie je, keď si niekto myslí, že muž má právo prísť domov k rodine opitý, rozbíjať veci, nadávat, kričat a byť násilný, pretože v tom údajne spočíva tvrdosť chlapa. Ale to je omyl!
Tvrdosť chlapa totiž spočíva v jeho ramenách, ktoré majú byť oporou. Nie postrachom.

Stretol som mnoho takýchto žien. Rozprával som sa s nimi a snažil sa pomôcť. S poniektorými sme k sebe mali a máme kamarátsky blízko. A je fakt smutné, všimnúť si na nich to poznačenie, ktoré so so sebou nesú. Plachosť, tiky, kusance, jazvy, prerazené nosy, prehryznuté pery, ale aj takú tú tvrdosť, drsnosť, zatrpknutosť, zlosť, nenávisť, nedôveru… . A ani sa nedivím.

Kurva, nerobme si to! Ak si chcete vybiť zlosť, tak tréningov, ringov, posilňovní je tu dosť. Alebo to skúste so seberovným. Pocit, že môžete rany aj inkasovať a cítiť bolesť a poníženie by už nebolo také odvážne však?
Hanbil by som sa ako chlap!!! Doma mlátiť ženu a deti a potom v dotazníkoch uvádzať, že som „muž“.

– Chlapi sa kedysi bili o ženu medzi sebou. A dnes, keď môžu mať ženu aj bez toho, aby ju museli získať súbojom, tak bijú ju.

– Druhá šanca pre násilníka je príležitosťou udrieť si znova, pretože keď začnú miznúť modriny, tak opäť očakáva odpustenie.

– Keď si chlap myslí, že je tvrďas, tak prečo bije krehkú ženu? Prečo si nenechá radšej tresnúť železnou rúrou po hlave, aby si overil tú svoju tvrdosť?

– V deň, keď chlap prvýkrát udrel ženu, sa zrodili pochybnosti o tom, či je muž naozaj schopný pohladenia bez toho, aby mu dlane páchli ženským strachom pred údermi.

– V chlapskej ruke, ktorá bola nasiaknutá ženskou krvou, by mala s ružou zvädnúť každá prosba o odpustenie.

– Vrchol úprimnosti k sebe samému je, keď si násilník uvedomuje svoj problém udržať zlosť na uzde a preto si radšej odopiera vzťah so ženou. Pretože vie, že by pri ňom trpela a on by si nevedel pomôcť.