Chodíš s ňou dosť dlho na to, aby ste si medzi sebou vybudovali dôveru. Aby ste mali dostatok spoločných zážitkov a spomienok, ktoré váš vzťah už nedefinujú ako „ja a ty“, ale ako „my“. Neupodozrievate sa, doprajete si dostatok priestoru, nekontrolujete si maily, facebooky, mobily, nesedíte nervózne doma, keď jeden z vás ide večer von s kamarátmi/kamarátkami. Nepýtate sa jeden druhého, že kto mu volá, alebo s kým si píše, aj keď to občas preháňa.

Si s ňou rád, pretože ti dáva všetko to, čím zo seba v tvojom živote robí dokonalú ženu. Páči sa ti jej prejav, smiech, vôňa, to ako vyzerá, aj to, ako má rada svoj život. Váš život. Aspoň si to myslíš, rovnako ako dúfaš, že jej dávaš to isté. Že je to vzájomné. V tej zaslepenosti lásky ti však unikajú podstatné indície. Mobilný telefón obrátený vždy displejom nadol, vypínanie zvonenia v tvojej prítomnosti, ukrývanie správ, mierna nervozita, odťahovanie sa, výhovorky. Toleruješ to, pretože nie si dozorca, ktorý stojí s bičom nad otrokom. A pritom všetko tak pekne do seba zapadá, až je to nepekné.

….

Je pekná, chytrá, bezprostredná. Chlapi sa za ňou otáčajú a chceli by ju mať tiež. Vedia však, že má teba a väčšina z nich to rešpektuje. Aspoň tí, ktorí nie sú zašití na internete a nelovia štýlom rozposielania hromadných správ ženám, ktoré stoja za to. Prijímala ich aj ona. Prijímala, ignorovala, vymazávala, blokovala. Lenže po tých desiatkach odmietnutých chlapov musí prísť raz taký, ktorý zaujme. Aj keď len minimálne a tým si vyslúži odpoveď. Začne konverzácia o ničom a zároveň o všetkom. O živote, o láske, o sklamaní, o citoch, o duši, o umení, o pochopení.

Zistí, že ten chlap je zaujímavý. Že jej rozumie. Že je citlivý, pozorný, vnímavý. Že nemá tvoje muchy, nálady, zlozvyky, neresti. Že je proste skvelý. Nie ako ty.

Lenže každý sa na začiatku ukazuje vždy v tom najlepšom svetle a ako cudzí človek, s ktorým ešte nič neprežila, nedal ešte najavo svoje chyby, nedostatky a temnú stránku. A tak pri porovnaní s tebou pôsobí lepšie. Tak ako novšia hračka, čerstvejšie jedlo, lesklejší lak, menej ojazdené auto, nový model topánok. Ako niekto, koho môže spoznávať od začiatku a nenudí ju tak, ako ju nudíš ty. Tvoje reakcie už totiž pozná a neprekvapíš ničím novým, aj keď ponúkaš istotu a bezpečie. Nuda!

A tak sa výhovorky množia, spoločných chvíľ je menej a menštruáciu má snáď asi každý deň. Chodí neskoro, neodpisuje, často nezdvíha telefón, vety sú kratšie, dotyky chudobnejšie a namiesto „aj ja ťa ľúbim“ mlčí. Dochádza ti to a chceš pravdu. Pýtaš sa, čo sa deje a uisťuješ ju, že ak sa niečo zmenilo, alebo našla lásku u iného, tak ju necháš ísť. Chceš iba, aby tú pravdu vyslovila. No ona mlčí a iba krúti hlavou, že nie. Že nikto iný neexistuje. No ty vieš, že klame, len si to nechceš pripustiť. Uvedomuješ si, že podviesť v sexe nebolí až tak veľmi, ako podviesť v láske.

……

A tak má rozprávka svoj koniec. Princezná je so svojim princom a v jaskyni sám ostal drak, ktorý nelieta, nechrlí oheň, netúži po ľudskom mäse. Princezná za drakom stále chodí, no v hlave má už iba svojho princa, ktorý ju vyslobodil z tej nudnej istoty pri milujúcom drakovi. Netuší však, že princ s ňou má iné plány a láskou preňho je jej odhalená vagína, pružné telo a ochota páchať na sebe krkolomné kúsky, ktoré pri drakovi nezažila. Iba ďalšia handra, ktorá keď bude príliš použitá, deravá, smradľavá, tak skončí niekde v rohu, v miestnosti do ktorej nikto nechodí.
Drak by mohol princa kedykoľvek zabiť, no mal pre tieto ľudské bytosti pochopenie a prial im to spolu. Želal im tú vzájomnú špinu a to sklamanie, ktoré princ zaryl princeznej hlboko do srdca, ako priostrú dýku. Aj tak už to srdce nebolo tak veľké a nedržalo tvar.

Prešiel istý čas a drak sa odvážil vyliezť z jaskyne. Rozprestrel ošetrené krídla, zamával nimi a vzlietol nad mesto. Uvedomil si, že ostatný svet sa nezmenil. Že existujú aj iní ľudia, iné príbehy a iné príležitosti. Že stále existuje krása, pochopenie a láska. Ale už nie preňho.

Aj takto končia dračie srdcia.