Doba, v ktorej sa platí aj za zdravie, prevenciu, bezpečnosť, ochranu života, motivácie, meditácie, filozofiu, umenie, pozitívne myslenie, cvičenie, prechádzku v prírode, názor, pravdu, spravodlivosť.

Doba v ktorej sa nakupujú budovy a pozemky, aby sa nechali chátrať a rozpadávať. Cirkev chce za svoje zanedbané budovy taktiež inkasovať, no nájomníkom za prehnané sumy neurobia žiadny servis, ani opravy.

Vlaky, autobusy a školy sú plné zaspatých študentov, ktorí tam nechodia kvôli tomu, že chcú byť chytrí, znalí a odborníci vo svojom remesle, ale kvôli predstave rozprávkového zamestnania, kariéry, alebo štúdiom naťahujú čas, aby ešte nemuseli do práce.

Úrad práce“ pomáha“ začínajúcim podnikateľom v činnosti príspevkom na podnikanie, no ten predstavuje výšku odvodov, ktorú musí podnikateľ vraziť nazad do štátu.

Zdravotná poisťovňa naháňa neplatičov listami a pokutami, no ich niekoľkonásobné škandály kvôli sprenevere vo vedení im nevadia.

Pracovné miesta sú obsadené smutnými, vyhorenými, alebo naštvanými ľuďmi, lebo nerobia to, čo by chceli, ale to, čo sa od nich očakáva.

Podnikatelia nadávajú s hlavou v smútku, nespia a špekulujú, pretože štát im závidí zárobky a tak ich potrebuje zdierať na odvodoch, daniach a poplatkoch.

Politici sa tlačia k moci, aby mohli pomáhať. Ale pomáhať sebe, svojej rodine a blízkym. Nie kvôli verejnému záujmu.

V najzdravšie vyzerajúcich telách sú často najchorľavejšie, prehnité vnútorné orgány, odkázané na pravidelný prísun podporných látok.

Tí, čo chcú vyzerať ako úspešní manažéri a boháči, často platia celému stolu pitie, ale za posledné peniaze. Poniektorí si kúpia oblek a drahé topánky, no nevedia stolovať, neovládajú spoločenské tance, žene neotvoria dvere na aute, ani neodsunú stoličku.

Boháči nadávajú na ženy vo svojom okolí, že sú zlatokopky, ale vyhľadávajú ich spoločnosť, fotia sa s nimi a berú ich na rôzne spoločenské podujatia. A čím viac chlap nadáva na ženy, že sú  to kurvy, tým viac túži po ich pozornosti a po láske. Mnoho párov zase vyzerá šťastne navonok, no skutočnosť vo vnútri ich vzťahu je nešťastná.

„Drsní“ chlapi po baroch terorizujú ľudí, provokujú, chcú sa biť, ale trasú sa od strachu v čakárni u zubára.

Mnohí sú takí dobrí kamaráti, že keď príde k situácii, kedy treba to kamarátstvo dokázať, tak to kamarátstvo ihneď skončí. Mnoho kamarátstiev taktiež vzniká a končí na požičiavaní a nevracaní peňazí.

Chlapcom by sa k ich práci často hodil pick up, alebo dodávka, ale radšej si kúpia bavoráka, aby sa ukazovali ľuďom. Póza nad praktické využitie.

Vyzývavo sa obliekajúce, zmachlené dievčatá, s vulgárnymi sexistickými rečami sú často neskúsené panny, ktoré videli penis len na obrázku a čím viac má chlap v kolektíve rečí o svojich sexuálnych dobrodružstvách, tým menej je to pravda.

Čím väčší drsňák a nervák, tým väčšie, láskavejšie srdce a čím tvrdšie päste, tým viac nehy v sebe ukrývajú a sú schopné objať, pohladiť, udržať kvet.

Čím viac niekto pôsobí navonok milo, veselo a dobrosrdečne, tým viac má smutné srdce a bolesti v súkromí a čím nebezpečnejšie a hrozivo vyzerá, tým väčšiu má potrebu objatia a porozumenia.

Čím viac niekto kričí na pódiu a burcuje ľudí, tým väčši je to zbabelec a posera. A čím väčší aktivista, tým väčší pokrytec. Hlavne keď ide proti výrubu lesa protestovať s transparentom, vyrobeným z dreva.

Liberáli bojujú za slobodu prejavu. Človek má možnosť prejaviť svoj názor, ale iba keď s nimi súhlasí. Ináč ho umlčia, zablokujú, vymažú.

Z mafiánov a miestnej „smotánky“ sa postupne stávajú bonzáci a policajní informátori.

Namiesto dieťaťa chodia páry na prechádzky so psami. Ťahajú si ich do postele, ukladajú ich do kočiarov, šijú im oblečky, rozprávajú sa s nimi, chodia s nimi na prechádzky k detským ihriskám a  do psích masážnych salónov.

Niekto na seba nahádže kilá mejkapu, silikónových doplnkov,  alebo si nechá zmeniť pohlavie, a potom chce bojovať za prírodu a jej ochranu a niekto si nechá na hlave dredy a spieva o prirodzenosti. Mnohí si dávajú vytetovať rôznych démonov, kostry a smrtky a boja sa spať pri zhasnutom svetle.

Čím väčšia prízemnosť a prostoduchosť, tým väčšie umenie. Čím menej talentu, tým viac obdivu a čím viac drog, tým väčší pocit umeleckého cítenia.

Ženám vadí, že ich chlapi berú iba ako kus mäsa, ale nič iné ani neponúkajú. Namiesto vedomostí im rastú pery, zadky, prsia. Čas strávený pred zrkadlom, je časom nestráveným pri knihách.

Ľudia sledujú videá o varení a zdieľajú fotky chutných pokrmov, pekne naaranžovaných na tanieri, ale v kuchyni na nich čaká nikdy nepoužitý riad, hrnce a varechy.

Tí, ktorí sa snažia bojovať za národné záujmy a ochraňovať štát a kultúru, neovládajú gramatiku, nevedia zaspievať hymnu a geografia a história krajiny im je cudzia.

Mnohí s nadávaním na Slovensko odchádzajú žiť do zahraničia, ale sledujú správy, či sa to tu náhodou nezmenilo, aby sa tu mohli vrátiť na hotové.

Naša krajina ponúka toľko krás a možností dovoleniek, ale ľudia radšej chodia za exotikou niekam ďaleko, aby sa mohli domov vrátiť unavení a vyšťavení z peňazí.

To, čo kedysi bez starostí a zamýšľania sa jedli naši predkovia, je dnes označované ako škodlivé, zlé a jedovaté. Ženy sa naháňajú za celozrnými potravinami, lebo sliepky potrebujú zrno. Chlapi do seba tlačia šalátiky a koktejlíky a potom umierajú v práci od únavy, v XS tričkách.

Konšpirátori, jednodňoví odborníci, poradcovia, youtuberi a primitívne liberálne celebrity tvoria verejnú mienku.

Ľuďom vadí, že politici a úradníci kradnú, klamú a podvádzajú, ale každý si v práci niečo uchmatne a hľadá možnosť, ako sa uliať a mať špeciálne výhody. Volajú známym, či pre nich nemajú nejaký kšeft, alebo či im nemôžu vybaviť nejakú prácu po známosti. Podnikatelia zháňajú bločky a faktúry, podvádzajú a okrádajú svojich zamestnancov, ale nadávajú na štát, že je na vine. Zamestnávatelia verbujú do práce mladých, ale nevedia im zaplatiť, alebo im neveria ich schopnosti, znalosti a zručnosti.

Občania chcú zmeny, ale stále naletia, sú naivní, alebo volia ten istý systém, režim a skazenosť, akurát v iných osobách a politických stranách, pretože čím viac rečí okolo transparentnosti verejne činná osoba má, tým viac klamstiev a skrývania.

Starí ľudia posielajú mladých do cudziny, pretože tu sa žije ťažko a hneď na to sa sťažujú, že majú nízke dôchodky a že im nemá kto na ne robiť. Namiesto úcty k starším sa šíri neznášanlivosť k dôchodcom.

A takto sa pekne formuje a deformuje spoločnosť a hodnoty.