Pozerám, že po viacerých udalostiach posledných dní a zároveň po zverejnení videí z policajných zákrokov sa ozývajú mnohí „odborníci“ na boj z blízka, taktiku a sebaobranu, alebo sa vysmievajú zvládnutiu danej situácie. Musím na to zareagovať z pozície človeka, ktorý pár skúseností má. Nebol som všade, nevidel som všetko, no k tomuto mám čo povedať, pretože som bol často medzi agresívnymi ľuďmi, keď som pracoval za hranicami vo veľkom meste a násilia som videl dosť. Ako aj moji kolegovia.

 

Poniektorí ľudia si myslia, že keď absolvovali kurz sebaobrany, alebo chodia niečo trénovať, tak že by sa s prehľadom vedeli ubrániť. Skutočnosť je však niečo úplne iné. Pochodil som mnoho tréningov a kurzov a zažil som toho veľa v reále. Je to o inom. V skutočnom živote totiž nemáte rozhodcu, ani chrániče, ani pobúchanie po zemi, ani gong, ani druhý pokus a protivník na vás nejde spomalene, ani gumeným nožom ako na tréningu, kde okrem iného viete dopredu, ako bude útočiť. V reále idete na ostro, na prvý pokus. A ak niečo trénujete, tak je fér, aby vám inštruktor povedal, že v skutočnosti je vysoká pravdepodobnosť, že vás nôž pri útoku zasiahne a jednou z podstatných vecí je vedieť, kam vás ten nôž môže zasiahnuť. Kde sú tepny a dôležité orgány. To platí aj o mylných predstavách, že stihnete z vrecka či kabelky vytiahnuť slzák, niekoho stihnete kopnúť medzi nohy a že sa tam presne trafíte. Alebo že niekomu nasadíte páku a aj ho v nej udržíte. Možno tak nejakého opilca. Nabudeného, zúrivého človeka ale nie. Poznám to. Neraz som v bývalej práci musel konať aj takto a myslím si, že sily mám dosť. Nabudeného a sfetovaného človeka však neudržíte. Nie je to ako vo filme. A už vôbec nie je ľahké ubrániť sa chaotickým zásahom nožom. Pretože to nie je jeden rez, alebo vpich, ako na nejakom tréningu. A keď vidíte tvár človeka, ktorý je odhodlaný vám ublížiť a viete, že máte iba jeden pokus, tak musíte urobiť všetko, čo sa dá. Nie je podstatné, ako to bude vyzerať na kamere. Musí to byť efektívne. Radšej niekomu rozbiť o hlavu stoličku, ako by ma mal bodnúť nožom. Párkrát sa mi v práci stalo, že niekto vytiahol nôž, šrubovák, ihlu, palicu… . Hnusný pocit. A vedel som, kedy sa do toho môžem vrhnúť, kedy radšej ustúpiť, a čo použiť. A to nespomínam to, keď na vás niekto mieri so zbraňou Je to úplne iné, ako nejaký tréning. Adrenalín, strach. Taktiež nebolo nič príjemné vidieť bodnutého kolegu a vedieť, že sa to mohlo stať aj mne. Vtedy nerozmýšľate, čo ste útočníkovi urobili, ale bojujete o svoje zdravie a život. A rozhodne sa mu nebudete ospravedlňovať za zranenia, ktoré ste mu spôsobili pri obrane seba.

Tí, ktorí sa vysmievate zákrokom pri napadnutí a myslíte si, že by ste to zvládli lepšie, si možno neuvedomujete, aké to je vidieť na zemi niekoho porezaného, bodnutého, alebo mŕtveho a že ten človek ide na vás. Videl som rôzne zranenia – dobitých, skopaných, dorezaných, pobodaných ľudí, aj človeka, ktorý prišiel o život násilnou smrťou. Taktiež som videl veľa nefér bitiek, veľakrát som sa zaplietol do fyzických stretov, polámal pár kostí. Bol som nútený konať. Urobiť to, čo bolo nevyhnutné, pretože so sebaobranou v skutočnom živote je to tak – musíte byť rýchlejší, silnejší, šikovnejší, než ten druhý. (a ďakujem, že sa mi nič vážne nestalo, lebo nie som ani najchytrejší, ani najrýchlejší, ani najsilnejší) Nebudete mať čas na premýšľanie a štelovanie protivníka do takej pozície, aby ste ho mohli spracovať tak, ako na tréningu. To platí aj pri napadnutí ženou. Keď proti vám ide sfetovaná ženská s ihlou v ruke a vy viete, že najmenšie škrabnutie vás môže nakaziť, tak pre vás prestáva byť ženou a urobíte čo musíte. Primerane. Nebudete jej na zemi šliapať na hlavu. Vezmete však niečo, čo vás bude držať dostatočne ďaleko od útočníka – tyč, stoličku, metlu, rúru z vysávača, nákupný košík…  čokoľvek. A samozrejme, že nie je hanba utiecť. Je to jedna z možností, ako si ochrániť zdravie a život. Nie je to zbabelosť.

Takto to je. Vidíte cudzieho človeka, ktorý vám ide ublížiť, nie je tam rozhodca, ani tlačidlo stop, či pauza a nemáte kódy na nesmrteľnosť. Urobíte to, čo nechcete aby ten druhý urobil vám. Musí to byť tvrdšie a efektívnejšie, ako samotný útok. Inač nemáte šancu. A samozrejme mu nenastaviť tie časti tela, kde máte tepny a dôležité orgány.

Poniektorí chlapci si myslia, že keď v ringu dajú niekoho dole, tak to dokážu aj na ulici. Ale to je niečo úplne iné. Tam nie sú pravidlá a všetko je povolené. No a čo, že nemáte v rukách nič. Protivníka to nezaujíma. Nie je to fér. Nie je tam druhý pokus v štýle – dobre, vstaň, poď ešte raz. Máte iba jeden pokus, v ktorom idete ochrániť svoj život a zdravie. Nie to analyzovať.

Za tieto skúsenosti z bývalej práce som rád, pretože mi dala ostražitosť a schopnosť vyhodnotenia situácie, aj keď je pravda, že každá situácia je vždy iná. A opakujem, nie je hanba utiecť. Hanba je vysmievať sa niekomu, kto si v danej situácii poradil najlepšie, ako vedel. A ešte k tomu, keď je to prvýkrát. Tí, ktorí sa tomu smejete, tak dúfam, že aspoň raz v živote dostanete príležitosť dokázať, že to viete lepšie.