„Najprv si obuj moje topánky, až potom ma súď“

Prečo by som to robil? Stačí mi vidieť odstrašujúci príklad, ktorý v tých tvojich topánkach stojí.

Nepotrebujem si obuť topánky klamára, podvodníka, kurvy, zlatokopky, sukničkára, feťáka, násilníka, špekulanta, pózera, ožrana, zlodeja, vraha atď… , kvôli tomu, aby som vedel akým človekom nikdy nebudem. Navyše, všetko z vymenovaného je dobrovoľným rozhodnutím, byť takýmto človekom. Každý sa v to rozhodne sám. Nie je to ako farba vlasov, očí alebo nejaká vrodená choroba či postihnutie. To si nevyberieme. Skutky a životný štýl však áno. Tak sa potom za to nehanbite, keď niekto vás, vaše jednanie a vaše skutky nazve správnym menom.

Tiež mám svoje chyby, no netvárim sa, že nie sú súčasťou mňa. Dokážem si ich pripustiť, pretože aj s nimi som originálom. Poniektorí sa však tvária, že robia iba dobré veci a iba správne rozhodnutia. Že majú iba dobré vlastnosti, absolútne čisté svedomie, všetko vedia, všetkému rozumejú.

Zaujímavé. Keď o niekom hovoríš v dobrom a spomínaš jeho dobré skutky a dobré vlastnosti, tak je to v poriadku. Vtedy ho nesúdiš. Vtedy to neberie tak, že ho „riešiš“. Ale keď aj v zlom a dovolíš si spomenúť aj jeho zlé vlastnosti, zlozvyky, neresti a rozhodnutia, tak to ho vraj súdiš a si falošný.

Mnohí si totiž o sebe myslia, že sú bezchybní. Že konajú iba dobro, všetko vedia, sú najlepší, najsilnejší, najrýchlejší, najchytrejší, najkrajší a robia iba správne rozhodnutia.

„Kto sa hanbí za to, akým je človekom, tak nech sa zmení.“ 

Keď je o niekom niečo pravda, tak ho to nemá čo štvať. Je každého dobrovoľným rozhodnutím, akým bude človekom a nech sa potom nediví, ako ho vnímajú iní ľudia. Keby kurva nechcela byť kurvou, tak by ňou nebola. Keby podvodník a klamár nechcel robiť to čo robí, tak by to nerobil. Keby sa ľudia nechceli správať ako svine, tak by sa tak nesprávali. Je to každého rozhodnutie, tak nech sa potom nehrá na niekoho iného a že to nie je pravda. Alebo kurva chcel aby sa o nej hovorilo ako o nepoškvrnenej bytosti? Podvodník by chcel, aby bol vnímaný ako čestný človek? Hajzel by chcel, aby ho spomínali ako férového? Násilníka by sme mali brať ako nežného človeka, vhodného na vzťah s našom sestrou či kamarátkou?