Je ľahké milovať niekoho, keď je všetko OK a byť v jeho spoločnosti. Keď je pohoda, keď všetko vyhovuje, keď sa ukazujú iba dobré vlastnosti a každý iba v tom najlepšom svetle. Keď všetko do seba zapadá.
Kde ale končí láska, keď sa ukáže, že každý má svoje chyby, zlozvyky a slabosti? Že každý môže byť aj smutný, sklamaný, chorý, omylný. Že každý cíti bolesť, únavu a vie aj plakať. Že každý sa môže dostať do problémov, že ho môžu vyhodiť z práce, že sa niečo môže nepodariť, že niečo môže zlyhať. Že každý starne a to telo neostáva navždy neúnavné, svieže, pružné. Ani telo, ani myseľ.
A kde ostáva a kde končí vernosť, keď sa po dlhom čase s niekým, s kým sa už navzájom poznáte a viete, aké máte slabosti, zlozvyky a chyby, zrazu objaví niekto nový, kto sa ukazuje iba v tom dobrom, ako niekto perfektný, chápavý, pozorný, zaujímavý? A teda ako niekto lepší, krajší, upravenejší, veselší, pozornejší. Tak ako zrazu aj ty, aby si sa taktiež ukázala ako lepšia a krajšia. Tak ako kedysi na začiatku vášho aktuálneho vzťahu, keď ste sa zoznámili, spoznávali a snažili sa ukázať v tom najlepšom svetle, aby ste zaujali jeden druhého.
A kedy príde ľútosť, keď sa po nevere ukáže, že aj ten, s kým podvádzate svojho partnera, má tiež svoje zlé vlastnosti, tak ako ich má ten, komu klamete? Že pán dokonalý ani pani dokonala neexistuje.
