Je smutné, keď v nejakej domácnosti je televízor oltárom a tv ovládač modlitebnou knižkou. Keď rodina spolu netrávi čas, nechodia na výlety, spoločenské hry zapadajú prachom a vedia sa doma rozprávať už len o tom, kedy ide seriál (ktorý sa dá mimochodom pretočiť) , ďalšia časť Bez servítky alebo Farmy, kde sa banda afektovaných plastových insta kuriev a poženštilých “chlapov”, ktorí sa nevedia sami ani oholiť, snaží nahrabať sledovateľov na svoje profily. Aby tam potom mohli kázať o živote, zdieľať motivačné drísty a ponúkať zľavové kódy.
Aj takto doma na gaučoch a v kreslách umierajú rodiny. Bez komunikácie, bez záujmu, bez hodnotne tráveného spoločného času, bez získavania spoločných zážitkov. Až kým sa niekto nepominie. Otec, mama, syn, dcéra… a bude neskoro na prosby vrátiť čas a viac sa venovať jeden druhému. Vypočuť sa. Povedať si niečo pekné.
