Som chápavý.

Rozumiem štetkám, že vymenili srdce za špinu tisícov dlaní, pretože je to bezpečnejšie, ako lipnutie na jednej osobe. A čo si budeme hovoriť, láska je častokrát veľmi nepekný úraz.

Chápem bezdomovcov, že nechcú žiť medzi ľuďmi, ktorí pod slušnosťou a čistotou schovávajú starostlivo zabalené hovno a radšej sa nasýtia z kontajnerov, ako pri stole s hercami života.

Rozumiem ľuďom, ktorí si pri udržaní šialeného tempa so svetom pomáhajú drogami a mnohí im tajne závidia okrem bezstarostnosti bežných ľudí už aj fyzický rozklad.

Viem pochopiť ženy, ktoré bojovali za slobodu a zrovnoprávnenie, že sa obracajú v hroboch, keď ich snaha o vybojovanie maximálnej voľnosti a odstránenie slepoty diskriminácie, je využívaná len možnosťou prezentovať šialené módne výstrelky a užívať si po nociach v baroch, za asistencie drog a alkoholu. Z rovnakého dôvodu už chápem poženštilosť chlapov. Pretože to v spoločnosti chýba a tie, čo by sa týmito prejavmi mali prezentovať, tu už dávno nie sú.

Chápem, prečo mnohí maľujete kvietočky a z prstov tvarujete srdiečka. Pretože mate strach, že by všetko to zlo okolo mohla byť pravda.

Chápem, prečo sedíte medzi štyrmi stenami, nechcete si pripustiť, že by výjavy z akčných filmov, drám a hororov mohli byť pravda a svoje mysle živíte tisíckami zhliadnutých minút youtuberov, ktorí do sveta šíria svoje monológy. Zdieľate cudzie citáty, myšlienky a úryvky z kníh a myslíte si, že rozumiete ich významu. Sledujete fotky z dovoleniek svojich známych, ale aj cudzích ľudí a vzdycháte, ako pri tom mori musí byť pekne. Ale nenapadne vám, že by ste sa tam tiež mohli niekedy pozrieť osobne.

Púšťate sa do hádok výhradne online, pretože sa bojíte rozkopanej hlavy, ak preženiete svoju drzosť.

Oslovujete ľudí a snažíte sa s nimi zoznámiť cez monitor, pretože máte pocit bezpečia a nechcete hneď ukázať svoje skutočné ja.

Bojíte sa nastaviť spoločnosti zrkadlo a napísať o svojich skutočných pocitoch a názoroch, pretože sa nechcete zašpiniť a tak radšej píšete o cestovaní, všeobecných faktoch alebo o politike.

Chápem, prečo píšete dlhé kritiky. Pretože pri sledovaní myšlienok iných ľudí nemáte čas na vyprodukovanie niečoho vlastného. Že ste otrokmi spleti internetových teórií a myšlienok špekulantov, sekt, konšpirátorov, populistických vedcov, doktorov a ukrivdených zamestnancov, ktorí sa chcú pomstiť skrz antireklamy.

Nikdy nie je nič dobré na pochvalu, ale vždy je to dosť dobré na kritiku.

Chápem, prečo nečítate. Pretože sa bojíte slovnej zásoby a zistenia, že nerozumiete písanému textu. Škoda je aj poézie, ktorá už nie je v kurze, pretože zložité myšlienky vytvárajú v neohýbaných mysliach chaos a odhalenie hlúposti.

Už viem aj to, prečo chlapi túžia po drahých autách a bohatstve. Pretože nechcú byť sami a stačí im aj ten čas, počas ktorého z nich bude toto bohatstvo cicať nejaká panička, ktorá napriek tomu, že sa oblečie do značkových šiat, ozdobí  drahými šperkami a navonia luxusným parfumom, vždy bude len mučať a smrdieť od kravincov.

Viem aj to, prečo sa násilie a bolesť teší obľube. Pretože láska a sex nie sú až tak príjemné a vzrušujúce a predsa len, na popravy a gladiátorské zápasy chodilo vždy najviac divákov.

Už ani pravda nie je podstatná. Pretože za chrbtom každého človeka je dosť miesta na šírenie jedovatých rečí. Rečí, ktoré bolia svojou pravdivosťou, no dnes sa pravda prenasleduje a trestá.

Chápem, že mnohí sa snažíte byť samostatní a dlhé roky márnite čas hľadaním oblasti, v ktorej chcete podnikať, pretože nemáte záujmy, ničomu nerozumiete, nemáte talent, ani predpoklady. Ale tí, ktorí to všetko majú, už dávno vykonávajú úspešnú činnosť. Vy len špekulujete a pomedzi prsty vám uniká čas, kamaráti, rodina.

Viem že všetci, ktorí sa nájdu v kritických a spoločenských textoch, tak len tí kopú nohami a bránia sa útokom. Hrajú sa na odborníkov v oblasti psychológie a vo svojich úbohých reakciách určujú diagnózy tým, ktorým nerozumejú. Vždy je predsa ľahšie človeka nazvať bláznom, ako sa snažiť ho pochopiť.

Tešíte sa v pohodlí domova, že schopnosť zovrieť niekomu hrdlo na diaľku nie je možné, no napriek tomu nemáte úprimnú radosť zo života.

Chápem, prečo toľkí z vás ešte žijete. Pretože ešte musíte.