O život nemôžeš prísť, pretože si ho nezískal vlastným pričinením. Dostal si ho od niekoho iného a po smrti ho len vraciaš nekonečnému kolobehu. Nenašiel si ho, ani ho nekúpil, ani si si naňho nezarobil, ani ho nevyhral. Nie sú to peniaze v banke, ani výhra v stávke, ani soška na poličke, ani trofej a je iba náhoda, že nosíš ľudskú podobu, na určitom mieste, v určitý čas, vo svojom tele a so svojim menom, s vrodenými predpokladmi, vlastnosťami, talentmi.

Aký má zmysel snažiť sa v živote byť niekým iným? Ignorovať svoju povahu, telo, vlastnosti, talenty a chcieť sa zmeniť, pretože odvšadiaľ sa na ľudí valí slovo „zmena“ a „zmeň sám seba“. Ale prečo??? Svet týmto prichádza o teba, ako o jedinečnú bytosť. Ochudobňuješ ho o svoje ja. O svoju prirodzenosť.

Svet ti dáva priestor a ty mu dlhuješ seba. Nie kópiu svojich vzorov a výrobok trénerov, poradcov, motivátorov.

Tučný – chudý, pomalý – rýchly, silný – slabý, veľký – malý, zábavný – nudný, atraktívny – nenápadný, zhovorčivý – tichý, spoločenský – osamelý, bohatý – chudobný, scestovaný – domased, obľúbený – nepochopený, športovec – umelec – remeselník – vedúci pracovník atď … Čo okrem novodobých poučiek, motivácií a peňazí určilo, čo z toho je viac a čo menej? Kde ostalo srdce a pocity? A uplne najhoršie rozdelenie je pekný – škaredý. Pre koho? Kto to určuje a kde je to vytesané, ako absolútna pravda a šablóna? Aj Van Goghové obrazy boli vraj nepekné, nezaujímavé, nikto ich nechcel a teraz majú obrovskú hodnotu a mnohí sa rozplývajú nad ich krásou, ktorá vychádza z ich jedinečnosti. Mnoho ľudí, ktorí si myslia o sebe, že sú pekní, tú „krásu“ nezískali prirodzene, ale prostredníctvom rôznych zákrokov, zásahov a náhradných dielov na ľudské telo.

Každý je nejaký a ak sa budú ľudia snažiť byť iba na tej jednej strane, tak sa zo sveta vytratí rovnováha. A už sa dávno vytráca. Vzniká tuctovosť a ľudia pri tej honbe za pomyselnou „dokonalosťou“ tela a skreslenou definíciou krásy zabudli, že existujú na svete aj takí, ktorí si nevyberajú na základe očí, ale podľa srdca. Vnímajú osobité kúzlo, iskru a charizmu človeka a tá zatieni to, či je niekto „dokonalý“ výtvor honby za novodobou krásou.

Myslite na to, kým sa vyberiete nasilu do posilňovne iba kvôli tomu, že vám niekto povedal, že ste škaredí, tuční, nedokonalí, pomalí. Alebo kým si začnete odopierať to, čo mate radi, čo vám chutí a na čo ste zvyknutí, pretože vám niekto povedal, že je to zle a malo by to byť inač. Chcete sa naozaj zaradiť do manufaktúrnej výroby „dokonalých“ tiel a myslí iba kvôli tomu, že vás s niekym porovnávajú?

Nehanbite sa za to, akí ste, pretože to, čo máte od ostatných navyše a čo vás robí jedinečnými je práve to, čo vám vykrikujú, vyčítajú a chcú vás toho zbaviť. A koho potrebujete v živote zaujať? Koľko ľudí? Potrebujete vzbudiť chvíľkovú pozornosť u stoviek ľudí, osloviť a ohúriť masy? Alebo vám stačí jeden človek, ktorý si všimne vašu jedinečnosť, ostane s vami dlhšie, ako jedno otočenie za vašim vyšpúleným zadkom a budete preňho tým najkrajším a najlepším stvorením na svete? Koľkých ľudí potrebujete okolo seba, aby vám schválili to, ako žijete, ako sa stravujete, ako vyzeráte, ako sa chováte? Davy zaslepených obdivovateľov, alebo jednu oddanú osobu na celý život?

„Každý tu máme svoje miesto aj bez toho, aby sme sa musel stať niekým iným“