Keď si mi povedala, že sa chce so mnou rozprávať doktor, predstavil som si konkrétny rozhovor s ním. Sadám si do kresla, on posiela ostatných preč, zadíva sa mi uprene do očí a skúmavo sa opýta: „Čo od nej chceš? Prečo si tu?“
A ja mu na to odpoviem: „Nič od nej nechcem, pretože mi už všetko dala. Pocit, že k niekomu zapadám, ako chýbajúci dielik. Dala mi vypočutie a porozumenie. Dala mi odpustenie, pravdu, nádej. Dala mi chuť žiť a nachýlila misky váh v mojom svete od temnoty k svetlu. A dúfam, že mi bude svietiť na ceste životom aspoň navždy. Pretože tu po nás ostane svedectvo o tom, že sa dvaja ľudia naozaj dokážu do seba zamilovať a neutiecť ani keď prídu ťažké chvíle a zlé situácie. Neurobili sme to ani na začiatku. Dala mi nehu, pohladenie, objatie a bozky, a tak rád by som tancoval, spieval, žil zdravo. Dala mi radosť, úsmev, hlad po zajtrajškoch. Dala mi pocit, že prvýkrát v živote chcem byť pre niekoho správnym chlapom. Nachádzam v sebe nehu, slzy, odpustenie, kompromisy a vieru v dobro. Pretože to ona je tá, ktorá v ľudí verí a ja chcem uveriť v jej svet. Pretože si prajem byť jeho súčasťou. Dala mi prvýkrát v živote predstavu, že chcem s niekým žiť, bývať, starnúť, chodiť na výlety, dovolenky, riešiť problémy, radosti, starosti, sviatky, oslavy a byť rodina. Dala mi dokonalú definíciu toho, čo znamená slovo láska.
Doktor sa na mňa pozerá v nemom úžase a možno mi neverí. Možno si myslí, že to mám pripravené. Netuší však, že to všetko čítam priamo zo srdca, do ktorého sa mi zapisuješ. Milujem ťa. Zaslúžiš si mať oveľa viac, ako si myslíš, že môžeš v živote mať. Možno nie som žiadna veľká výhra, no ponúkam ti svoje srdce, dušu, budúcnosť. Ponúkam ti svoj život.
