Krásu nevymysleli tí, ktorí vám radia, ako by ste mali vyzerať a stavajú vás na váhu, ako vlašský šalát pri pulte a keď je ho náhodou /podľa nich/ viac, tak z neho treba lyžicou odobrať, aby to sedelo do nejakej tabuľky, alebo grafu. Ľudské telo ale nie je vlašský šalát.
Oni slovo “KRÁSA” len zneužívajú na vlastné záujmy, aby sa mohli uplatniť na trhu práce a zarobiť na tom, že vás presvedčia o vašom, dobe nevyhovujúcom vzhľade a samozrejme si za to nechajú zaplatiť.
Čo je to ale krása? Poučka? Chemický vzorec? Odriekanie? Hladovka? Alebo jedinečnosť a prirodzenosť?
A osobne si myslím, že vzhľad nie je to hlavné a jediné, čím by ste mali zaujať napríklad svojho partnera. Hľadáte snáď k sebe niekoho, kto vás bude chcieť len kým budete mladí, svieži, atraktívni, zdraví, upravení, bezchybní? Alebo niekoho, pri kom sa budete môcť uvoľniť, zostarnúť, dovoliť si prejaviť slabosť, priznať svoje chyby, objednať si v reštaurácii to, na čo máte chuť bez výčitiek, alebo strachu, že vás partner opustí, alebo sa vedľa neho pokojne zobudiť aj bez líčidiel a dokonalého účesu a nepanikáriť z toho.
Pri tých všetkých poradcoch, tréneroch, motivátoroch, cvičeniach, “skrášľovaniach”, diétach a radách sa zabúda na duševné zdravie človeka. Ale tým poradcom a trénerom vyhovuje, keď niekto plače kvôli svojmu vzhľadu a nechajú ho v tom, pretože je to potenciálny klient. A keď je náhodou málo nešťastný a nespokojný, tak to v ňom ešte umocnia, aby na niekom zarobili.
To je tá zvrátenosť doby. Platiť niekomu za to, že vám bude hovoriť, že ste škaredí, hnusní, tuční, ale že má pre vás za peniaze riešenie.
“Zadok má zlý tvar; ramená nemáš dosť veľké; prsia málo pevné; oči nevýrazné; vlasy majú zlú farbu; veľa ješ; zle sa hýbeš; si nesúmerný; neskoro chodíš spať”… bla bla bla…. Aký má zrazu niekto záujem o druhých a o ich vzhľad, keď treba inkasovať.
Namiesto toho, aby ľudí upokojili a presvedčili, že sa majú zmieriť s tým, akí sú, mali sa radi a mysleli na to, že každý tu máme svoje miesto aj bez toho, aby sme sa museli stať niekym iným, tak radšej budú na nich zarábať. Kadejakí tréneri, vizážisti, poradcovia, kšeftári s liečivami…. .
A tak sú mnohí ľudia nešťastní, pretože nie každý chodí cvičiť rád a preto, že chce. Radšej by ten čas využili ináč, ale myslia si, že musia, lebo sú hnusní, škaredí, príliš veľkí, príliš malí, príliš pomalí, nevýrazní, slabí, príliš svetlí, príliš strapatí … . To chodenie do fitka a na kadejaké mejkapy a nechty často nie je o slobode a o tom, že tí ľudia tam chodia preto, lebo chcú, ale preto, že sa to od nich očakáva. Kde ale ostala prevencia, osveta a podpora duševného zdravia a sebavedomia pre každého? PRE KAŽDÉHO!!! Nie len pre tých, ktorí sa snažia dosiahnuť na šablónu novodobej predstavy o kráse.
A stačí sa pozrieť, ako tí bezradní a nešťastní ľudia platia mesiace, roky peniaze trénerovi a vyzerajú stále rovnako, bez zmeny. Hlavne, že platia za tréningy.
Tak odporne sa obchoduje s krásou a pritom si ľudia neuvedomujú, že najkrajším mejkapom je úsmev a že tú prirodzenú iskru a čaro osobnosti im nedá žiadne fitko. Ani extravagantné oblečenie, ani vyholené a vytetované obočie, ani umelé prsia, ani umelé svaly, ani falošné vlasy a mihalnice.
A čo je to ta krása???
Keby existoval na svete iba jeden jediný človek, bol by pekný? Nemal by sa s kým porovnať a nemal by ho kto obdivovať. A je zaujímavé, že aj človek s nesúmernou tvárou, pehami, vadou reči, krivými zubami, “nadváhou”, riedkymi vlasmi, úzkymi perami, malým poprsím, si dokáže nájsť niekoho, pre koho bude najkrajším a najlepším človekom na svete.
Alebo obraz. Keby ležal niekde v šuflíku, bol by pekný, keby ho nemal kto obdivovať? A tých obrazov je neúrekom a rôznych štýlov. Picasso, Van Gogh, alebo Monet… každý maľoval iným štýlom a napriek tomu sú tie obrazy obdivované a označované za pekná, nádherné umelecké diela. To platí aj o rozličnosti hudobných štýlov, filmových žánrov a podobne.. . A tak by to malo byť aj s človekom.
