Mne to príde ako neúcta k priateľstvu, vzťahu, dielu, snahe, myšlienke…
- Keď má niekto vzťah a pri prvom probléme či nepodstatnej chybe dáva kopačky, alebo začne byť neverný a klamať. Keď sa niekto rozíde pri uvedomení si, že ten jeho partner nie je bezchybný človek. Že má tiež svoje zlozvyky, starosti, že je omylný, že sa tiež unaví, má svoj názor, svoje záľuby, svoje nálady, svojich kamarátov, svoju minulosť.
- Keď niekto ukončí priateľstvo kvôli tomu, že si mu ten druhý dovolí protirečiť, keď má svoj názor alebo že ho zjebe za nejaké svinstvo, s ktorým sa nestotožňuje. Lenže priateľstvo je aj o možnosti povedať tomu druhému pravdu, aj keď je nepríjemná. Čo si naozaj myslí.
- Keď niekto vezme do ruky knihu, prečíta si nadpis a pozrie obal. A myslí, si že vie o čom je obsah a pointa knihy. Alebo že vie aká ta kniha je iba na základe toho, čo mu povedal niekto iný. A takto sa ľudia nechováme iba ku knihám, ale aj k iným ľuďom. Vieme, akí sú iba na základe toho, čo povie niekto iný.
- Keď niekto sleduje profil, ktorý má 500 príspevkov…. lajkuje ich, srdiečkuje, zdieľa… , no potom príde nejaký jeden príspevok, ktorý sa mu nepáči, alebo sa nezhoduje s jeho názorom a hneď autorovi vynadá, zvozí ho bez argumentu, bez slušnej debaty.
Ale takéto povrchné vzťahy je asi lepšie ukončiť. Či už partnerské, kamarátske, alebo medzi autorom a čitateľom, profilom a followerom. Keď niekto namiesto vypočutia, porozumenia, priestoru a uvedomenia si, že každý má svoj názor a vkus, ktorý sa nemusí zhodovať s tým jeho, niekomu vynadá. Neznamená to však, že je horší človek, než on.
