V dnešnom svete nezmyselných, zvrátených a absurdných zákonov, predstáv a hodnôt by som sa nedivil, keby došlo k tomu, že sa autá nebudú brať ako vec a banda vyšinutých ľudí vyjde do ulíc, bude spisovať petície a pridávať rôzne choré príspevky na sociálne siete za účelom povýšiť motorové vozidlá na živé bytosti. A vypukne aj snaha o možnosť sobášiť ľudí s autami.
Veď sa predsa o ne staráme, leštíme ich, pulírujeme a dávame im svoju pozornosť. Mnohí sa im prihovárajú, dávaju im mená, hladia ich, bozkávajú navoskovaný lak, rozprávajú sa s nimi, či strkajú svoje odporné penisy do výfukov.
Robia nám radosť.
Dávame im nažrať a mnohé z nich sú fakt pažravé a vyberavé. Nechutí im všetko.
Slúžia, pomáhajú, ochránia pred zlým počasím, poskytnú azyl milencom, dovolenkárom, dobrodruhom. Pomôžu pri prevoze chorého, raneného, či rodiacej ženy.
Sú rôzne. Každý si nájde to svoje. Farbu, tvar, vlastnosti. Približujú nás k ďalekým cieľom a snom.
Často sa vzpierajú našej vôli a potrebujú taktiež ošetriť, opraviť, transplantovať nejaký ten diel. Majú dokonca doklady totožnosti, dátum narodenia a oficiálne mená a priezviská.
Zastávame sa ich, keď nám do nich niekto kope. Plačeme, keď idú na zaslúžený odpočinok na miestnu skládku či vrakovisko, alebo keď ho nejaká sviňa rozmláti pálkou, poškriabe kľúčami, keď havarujeme alebo keď zachutí hrdzi.
Hýbu sa, pracujú, dávajú teplo.
Mnohé sa dajú naučiť povelom, či fungujú na diaľku. Majú vlastné rozumy a upozorňujú nás na nebezpečenstvo, teplotu, prekážky. Čítajú nám z mapy. Dávajú pôžitok z jazdy, rýchlosti, výhľadu, hudby.
Tiež majú svoj život a životnosť. Dávajú radosti i starosti. Slúžia. Plnia nám sny, dodávajú komfort, pôžitok, spokojnosť, často naplnenie a športový zážitok.
Poďme za ne bojovať. Auto nie je vec.
