Máme právo myslieť si čo chceme, aj právo na svoj názor a aj na možnosť ho prezentovať. Slušne, nenásilne. Diskusiou, blogom, prejavom… . Nie násilím, bitkou, vraždou. Máme právo na to, aby sa nám niečo páčilo alebo nepáčilo, aby sa nám niečo hnusilo, aby nám bolo niečo proti srsti, aby sme boli proti niečomu. Máme právo vybrať si partnera aj kamaráta akého chceme. A ľudí si k sebe vyberáme na základe toho, že ich posudzujeme. To je úplne normálne. Nebude nám každý príjemný, sympatický, zaujímavý. Nebudeme s každým súhlasiť, nenájdeme s každým spoločnú reč. Keď si spomedzi 100 ľudí vyberieme jedného, s kým si budeme rozumieť, neznamená to, že ostatní z tej stovky sú horšími ľuďmi. No každému sa páči niečo iné. Tak je to aj s hudbou, umením, obľúbeným jedlom, miestom, ročným obdobím atď… . Nikto by nás nemal nútiť, aby sa nám páčilo to, čo sa nám hnusí – žiadneho človeka, skupinu, ideológiu, názor a ani my by sme sa nemali nikomu nasilu tlačiť do priazne. Žobrať o to, aby nás mal niekto rád a aby nám každý porozumel. To sa nedá. Každý máme nejaký vkus a pocity a na základe toho sa tvoria priateľstvá, partnerstvá ale aj spory, hádky, nepriateľstvá. Každý by mal dostať priestor na to, aby mohol slobodne povedať svoj názor na spoločnosť, politiku, sexualitu, interrupciu, umenie, rôzne svetové problémy… . Bez zhadzovania, bitiek, zosmiešňovania. Aj keď, satira tu vždy bola a bude. Aj humor. To je fajn. Aj si vedieť urobiť srandu sami zo seba. Vedieť čo je nadhľad, odpustenie, ospravedlnenie, slušnosť, diskusia, argument. A keď vás niekto napadne, máte právo sa brániť. Diskutovať, oponovať, argumentovať alebo sa aj pobiť, nie stáť s rukami vo vreckách a prijímať údery päsťou do ksichtu. Základ je uvedomiť si, že nikdy svet nebude vyzerať iba tak, ako sa páči jednotlivcovi. Nikdy v ňom nebudú žiť iba ľudia, ktorí sa páčia jemu. Nikdy nebude hrať iba jeho obľúbená hudba, nikdy nebudú v reštauráciách variť iba jeho obľúbená jedlo, v telke hrať iba jeho obľúbené filmy a nikdy nebude existovať iba jeho definícia sveta, lásky, priateľstva, rodiny, zdravia, módy, politiky… . No každý má právo povedať, že sa mu niečo nepáči, že mu je z niečoho zle, že je proti niečomu. Pretože nemôžeme byť slepo za všetko.

Ale uvediem iný príklad. Mám právo na to, aby som nesúhlasil s homosexuálmi a tou ich propagandou atď. Mám právo to kamarátovi, ktorý je homosexuál, bez obáv povedať a napriek tomu s ním ísť na pivo. Pretože takých kamarátov mám a otvorene sa o tom vieme porozprávať, bez toho aby sme sa museli pohádať, vynadať si alebo prestať byť kamarátmi. On môj názor berie, tak ako mu ja nenadávam a nebijem ho za to, pretože je to človek s ktorým si máme čo povedať, chodí do práce, tvorí hodnoty, platí dane, má mnoho názorov a pohľadov na vec, s ktorými sa stotožňujem a to je na živote super. Možnosť hľadať nielen to, čo nás odlišuje, ale aj to čo nás spája. Hľadať prieniky, no mať možnosť povedať svoj názor, aj keby bol iný, než názor ostatných ľudí.

Takto som našiel spoločnú reč a pomohli sme si navzájom aj s ľuďmi, s ktorými sa nestotožním v tom čo robia. Či už to bola prostitútka, zlodej, bitkár, profesionálny žobrák, bývalý trestanec … . No aj takíto ľudia vám môžu v živote pomôcť alebo objasniť nejaké otázky. Ukázať vám život z inej perspektívy, svojimi očami. A to je na tom fajn. Tá možnosť rozprávať sa s ľuďmi bez hádok, bez bitiek, bez toho, aby niekto ostal na chodníku v kaluži krvi. Niečo iné však je, keď sa niekto snaží ovplyvniť toho druhého, keď mu úmyselne škodí, alebo si myslí, že je niečo viac, lebo sú nejaká skupina.