Platíme im a nikto sa nás nepýtal, či chceme.

Platíme im nedobrovoľne, pod nátlakom a všemožnými hrozbami, ktoré nám chodia domov, že nás zbavia práva na zdravie, keď nebudeme posielať pravidelne.

Zvyšujú svoje nároky a pýtajú stále viac, aby mali dosť pre seba, svojich ľudí, na majetky a na tie honosné sídla, v ktorých znudene miešajú kávu.

Stále majú málo, nerozvážne rozhadzujú, ukrývajú svoje finančné aféry a nedokážu efektívne hospodáriť.

A ak pristúpime na tieto praktiky a platíme, lebo vraj oni nám chcú dobre, tak aj tak budú rozhodovať oni, kto od nich využije tých pár výhod a kto bude mať hovno. Komu pomôžu a kto bude musieť zbierať vrchnáky. Komu uvoľnia prostriedky a komu sa budú musieť skladať dobrí, ústretoví ľudia. Neskladáme sa však mesačne už dosť?

Nie… nehovorím o výpalníkoch.

Dámy a páni: Všeobecná zdravotná poisťovňa.

…

Na jednej strane nárok na lekárske ošetrenie a starostlivosť a na druhej strane vám ju môžu odoprieť, ak nemáte peniaze. A tak platíme za zdravie aj za chorobu tej istej inštitúcii.

K neplateniu vás môže doviesť mnoho rôznych životných situácií, alebo niekto iný. Nemusí to byť vaša chyba. Zistíte to, až keď príde zo zdravotnej poisťovne list, že máte u nich dlh a ich samozrejme nezaujíma, v akej ste situácii a že ste o tom nevedeli. OK, tak to teda vezmete tak, ako to je. Nič iné vám bohužiaľ neostáva. O pár dní však príde hneď ďalšia upomienka, navýšená už o 10e, ako poplatok za to, že vám ju museli vystaviť. Ale načo??? Ani ste nestihli zareagovať a riešiť tú prvú. Načo dve upomienky za sebou? Takže typické praktiky výpalného. Vymáhať pod nátlakom a vyhrážkami od ľudí peniaze, aby si za to poisťovňa mohla platiť honosné sídla, svojich ľudí a samozrejme mohli mať tie svoje aféry vo vedení, sprenevery a hospodárenie do mínusu. A keď nezaplatíte, aj keď nedobrovoľne, tak strácate nárok byť človekom a právo na zdravie a ošetrenie. Ok, dostalo vás to do nepríjemnej situácie a vy predsa chcete mať zdravotnú starostlivosť v prípade potreby. Nemáte však toľko peňazí, aby ste to mohli zaplatiť hneď a tak teda idete vybaviť splátkový kalendár, ktorý síce je pokusom o spoluprácu a o zmier, no dozviete sa, že predtým, ako si môžete nastaviť splátky, ktoré vás nezruinujú v situácii, do ktorej vás dostal podvodník, musíte najprv zaplatiť 40 percent z dlhu. Ak toľko nemáte, tak nemáte ani nárok na splátkový kalendár a naďalej vás budú strašiť exekútormi.

Takže takáto je snaha poniektorých inštitúcií pomáhať ľuďom. Asi sa už zabudlo na to, ako a prečo vznikali poisťovne. Teraz je to už iba zásterka. Už dávno to nie je o pomoci ľuďom, ani o ochote ľuďom pomôcť s liekmi, liečbou, operáciou atď. Peniaze chcú od každého, bez ochoty posúdiť situáciu človeka, ale v prípade, že človek niečo potrebuje od nich, tak to musia posudzovať a schvaľovať. Z ich strany žiadna istota.