Na jednej facebookovej stránke bola ľuďom položená otázka, že ak by si mohli vybrať akúkoľvek superschopnosť, aká by to bola. A mnohé odpovede sa opakovali. Najčastejšie chceli vedieť čítať myšlienky, lietať, cestovať v čase, teleportovať sa. Moja odpoveď bola iná. Ak by som si mohol vybrať, tak by som chcel dotykom brať bolesť, chorobu, vrátiť život. A samozrejme sa to neobišlo aj bez komentára: “To je to posledné, čo ľudstvo potrebuje. Je nás veľa.”
Možno je nás veľa, ale nemyslím si, že to posledné, čo ľudstvo potrebuje, je pomoc od bolesti a chorôb. A ak si naozaj niekto myslí, že je nás tu až tak veľa, tak nech začne šíriť osvetu proti prvej pomoci, proti pohotovosti, proti nemocniciam, proti liekom, proti doktorom. Potom nech zájde na onkologické oddelenie a tam všetkým povie, že je dobré, že umierajú, pretože je nás veľa. A na pohrebe namiesto vyjadrenia úprimnej sústrasti pozostalým povie, že táto smrť je dobrá a pomôže svetu.
Chcú vedieť, alebo počuť, čo si kto myslí? Aby vedeli, koľko ľudí tu trpí? Aby počuli všetky tie hlasy a nemohli im pomôcť? Alebo sa pozerať na blízku osobu, ako jej je zle, má bolesti, ako umiera; počúvať naliehavé hlasy z jej hlavy, prosby o záchranu a o život a nemôcť mu pomôcť, lebo si vybrali radšej zvedavosť – môcť ľuďom čítať myšlienky?
Kurva, aj keby som mohol niekomu vrátiť život aspoň na jeden deň; na jeden deň ho zbaviť utrpenia z bolesti, tak by táto schopnosť stála za to. Viac ako vedieť lietať, byť neviditeľný, teleportovať sa, mať nekonečné bohatstvo, rozprávkový palác, pretože čo si najviac praje človek, sediaci pri umierajúcom? Aby tu ostal ešte aspoň chvíľu a môcť sa rozlúčiť, uzmieriť, porozprávať, vyznať si lásku, poďakovať. Určite nie krídla, žiabre, nezničiteľnú kožu, bankové konto bez limitu.
Akú schopnosť by ste si vybrali vy?
